Derek Thompson: Trendy spoluvytvárame dokonca aj vtedy, keď sa na ne sťažujeme

Derek Thompson pracuje ako novinár v časopise The Atlantic, kde píše o ekonomike a médiách. V roku 2017 vydal knihu s názvom Hitmakeri, v ktorej odkrýva tajomstvá popularity. Dokazuje v nej, že kvalita k úspechu často nestačí a že aj niekoľko napopulárnejších vecí v dejinách bolo len krôčik od úplného zlyhania. O tom, ako vznikajú trendy a ako môžeme aj zo spoločenskej zodpovednosti spraviť maninstream, sa s Derekom porozprávame na CSR Summite v rámci panelu CSR Talks.

Čo vás na trendoch fascinuje natoľko, že ste sa o nich rozhodli napísať knihu?

Svet sa neustále mení. Prichádzajú nové výrobky, noví prezidenti, nové ekonomické naratívy, nová hudba. Rád skúmam spôsoby, ako sa svet mení, a čo to pre nás znamená. Tak som si pomyslel, že by bolo zábavné nahliadnuť na trendy optikou popkultúry a napísať o tom knihu. Ak rozumiete tomu, ako sa piesne, filmy a on‑line videá stávajú populárnymi, tieto poznatky vám pomôžu pochopiť aj to, ako narastajú iné trendy.

Skúmanie popkultúry nám môže ukázať, prečo ľudia majú radi práve tie veci, ktoré majú radi. Pochopiť, ako funguje náklonnosť spotrebiteľov, je dôležité nielen na predaj výrobkov, napríklad nových elektronických zariadení, ale aj predaj nových politických myšlienok. Keď podrobne preskúmame to, ako ľudia počúvajú hudbu, teda že si radi dookola púšťajú rovnaké piesne, dokážeme zistiť viac aj o tom, že náš sklon uprednostňovať známe veci zohráva dôležitú úlohu aj v politike. Ľudia sa boja myšlienok, ktoré zaváňajú príliš veľkou novotou. Ak im teda chceme „predať“ nové myšlienky, treba ich prezentovať tak, aby pôsobili tradične.

Vďaka čomu je trend trendom a ako vzniká? Sú trendy náhodné?

Myslím si, že niektoré trendy sú náhodné, zatiaľ čo iné sú úmyselné. V ekonomike existuje veľké množstvo premenných, takže sa sotva dá povedať, že by trendy ovládal nejaký jednotlivec. No napríklad americký hudobný priemysel bol v 50. rokoch 20. storočia natoľko konsolidovaný a koncentrovaný, že jednotliví vydavatelia mali veľkú moc nad tým, čo ľudia počúvali a dokonca aj čo sa im páčilo.

Myslíte si, že je možné urobiť trend z niečoho, čo nie je veľmi zaujímavé alebo atraktívne? Napríklad vegánstvo pred niekoľkými rokmi nebolo takým masovo populárnym trendom ako dnes. A čo klimatické zmeny?

Vegánstvo je stále pomerne malým hnutím, teda aspoň u nás v Spojených štátoch je vegánov menej než 5 %. Zaujímanie sa o klimatické zmeny je pravdepodobne oveľa populárnejšie než vegánstvo. Je ťažké dať na túto otázku konkrétnu odpoveď. V knihe som napísal: „Keď chcete predať niečo známe, pridajte prvok prekvapivosti. Keď chcete predať niečo prekvapivé, pridajte prvok známosti.“

Firmy majú veľký vplyv. Aké dlhodobé trendy by podľa vás mali udávať, keď sa pozrieme na súčasný stav sveta?

Veľmi ma zaujíma náročná úloha, ako vyvážiť technologický pokrok s etikou. To je podľa mňa niečo, s čím budú mať firmy problém. Firmy by sa mali viac zameriavať na rozvíjanie a udržiavanie talentovaných ľudí. To znamená, že by mali viac investovať do svojich zamestnancov.

Je udávanie trendov úlohou pre firmy, organizácie, vlády alebo v ňom môžu zohrať nejakú úlohu aj jednotlivci?

Trendy sú ako cestná premávka. Sme ich súčasťou a spoluvytvárame ich dokonca aj vtedy, keď sa na ne sťažujeme. Takže áno, aj jednotlivci prispievajú k vytváraniu trendov. Bez rozhodnutí jednotlivcov by žiadne trendy neexistovali.

ZAREGISTRUJTE SA NA CSR SUMMIT 2022